Farida Ismailovna Bolkunova

Odpovědět
Uživatelský avatar
Goreshmek
Vlastník fóra
Příspěvky: 262
Registrován: stř 15. lis 2017 19:27:25
Bydliště: Brno
Kontaktovat uživatele:

Farida Ismailovna Bolkunova

Příspěvek od Goreshmek » úte 28. lis 2017 7:59:44

Farida Ismailovna Bolkunova (Turkmenistán)

Žena, která zasvětila svůj život psům a rozvoji našeho plemene. Mnoho lidí si myslí, že je přísný posuzovatel, ale není tomu tak. Je přísná jen na metisy. Pokud je pes čistokrevný, snaží se najít na něm to dobré.

ЛЮБИТЕ И БЕРЕГИТЕ ПОРОДУ – Milujte a chraňte plemeno
16754081_1118446131617402_19044167_n.jpg
16754081_1118446131617402_19044167_n.jpg (84.78 KiB) Zobrazeno 1623 x

Uživatelský avatar
Goreshmek
Vlastník fóra
Příspěvky: 262
Registrován: stř 15. lis 2017 19:27:25
Bydliště: Brno
Kontaktovat uživatele:

Re: Farida Ismailovna Bolkunova

Příspěvek od Goreshmek » stř 29. lis 2017 11:11:58

Farida Bolkunova

„Pekné a užitočné stretnutie s odborníkom na naše plemeno – turkménskou chovateľkou Faridou Bolkonuvou.

Vďaka kontaktom nášho kolegu, žijúceho v ČR, Ivana Čepu a mnohým ďalším kolegom chovateľom, ktorí sa zaslúžili o vydarenú akciu, sa uskutočnil seminár s uznávanou špecialistkou v rámci nášho plemena – Faridou Bolkonuvou. Účastníkom bol aj známy chovateľ Timur Chabibulin, ktorý spolu českým rozhodcom Karlom Hořákom –tlmočníkom, prispeli k výbornej atmosfére tohto podujatia.
Akcia sa uskutočnila neďaleko Plzne v areáli Zelený háj, kde boli seminaristi ubytovaní.
Farida hovorila o aziatoch – turkménskych vlkodavoch. Ako človek poznajúc tieto psy zo svojej domoviny, veľký milovník tohto plemena, odhaľovala a objasňovala účastníkom život turkménskych vlkodavov vo svojej vlasti. Dozvedeli sme sa, ako má správny aziat vyzerať, akú má mať povahu, ako ho vychovávať a rôzne dôležité informácie, týkajúce sa plemena SAO. Je síce pravda, že s niektorými faktami sme sa mohli zoznámiť už dávnejšie prostredníctvom internetu z predchádzajúcich seminárov v Rusku, alebo na Ukrajine, ale byť priamym účastníkom a počúvať charizmatickú Faridu, je predsa len o poznanie iné. Ak chceme vniknúť do nášho plemena a spoznať ho čo najlepšie, musíme sa v prvom rade zoznámiť s mentalitou národov, ktoré toto plemeno vyšľachtili. O tom bol reč na začiatku seminára, keď Farida zdôraznila úlohu týchto psov ako pracovných a na prvé miesto v rebríčku hodnôt kvality turkménskych vlkodavov, postavila srdce týchto psov. Správne a bojové srdce sa nedá žiadnym iným faktorom nahradiť, to je skutočnosť, ktorú žiaľ mnohí chovatelia v našich končinách ignorujú. Pekné, ale bezúčelové, charakterovo slabé psy, v krajinách pôvodu, nemajú miesto. Aziat tu musí tvrdo pracovať 24 hodín denne a to neraz pri 55 stupňových teplotách a okrem ochrany stáda, plní aj iné, potrebné funkcie. Ku psom tu prechovávajú úctu a neraz sa možno stretnúť s tým, že ľudí na trhovisku oslovujú menom vynikajúceho psa, väčšinou výborného bojovníka. V Turkménsku nesmie aziat nikoho pohrýzť a ak by napríklad pohrýzol suseda, ten má právo takého psa zastreliť. Toto veľmi dôležité poznanie a pravidlo nie je vždy našimi chovateľmi akceptované, ale skutočnosť je naozaj taká. Na otázku, či má aziat umožniť zlodejovi ukradnúť ovcu, bola účastníkom seminára, daná odpoveď pre mnohých prekvapivá. Radšej nech si ovcu zlodej zoberie, akoby ho mal pes dotrhať, veď ľudský život má nezameniteľnú hodnotu a prípadný zlodej by v pustatine s ovcou aj tak ďaleko nezašiel. Mnohým vyrazilo dych po tejto odpovedi a to aj z toho dôvodu, že nejeden chovateľ u nás si zakladá práve na tom, že jeho psy sú voči ľuďom agresívne, hryzavé. Myslím si však, že so strážením svojho teritória miestne psy, problém nemajú a Farida náročky použila extrémny príklad k tomu, aby si ľudia uvedomili, že SAO nie je žiaden „zabiják“. To, že tieto psy vedia ustrážiť svoje teritórium je známe, ale nie je účelom, aby „ľudského votrelca“ zlikvidovali, ide skôr o to, aby mu svojím postojom zabránili vstupu na ich územie. To znamená, že nepriateľa blokujú, zavrčia a to by malo normálnemu človeku stačiť k tomu, aby pomyslenú hranicu neprekračoval. Okrem toho miestni obyvatelia poznajú mentalitu týchto psov a nedávajú im príčinu, k útoku, ktorý ak prichádza, tak zväčša po zotmení. O takomto správaní sa turkménskych vlkodavov hovoria očitý svedkovia, ktorí Turkménsko navštívili, či už kynológovia z Ruska, Ukrajiny, Litvy, Bulharska, alebo iných krajín. SAO v Turkménsku si plní svoje úlohy pri strážení teritória veľmi dobre, to však neznamená, že sa tu tolerujú hryzavé a príliš agresívne psy. Nakoniec požadované vlastnosti sú opísané aj v štandardoch nášho plemena, v turkménskom, alebo v štandarde oficiálnom FCI. Škoda len, že tieto dôležité fakty týkajúce sa povahy aziata niektorým chovateľom unikajú. Vyrovnaný, sebavedomý, ochotný a schopný bojovať najmä so zvieracím nepriateľom, pes s veľkým srdcom, to je to pravé, čím sa má náš aziat vyznačovať.
A s touto požiadavkou súvisí plemenný typ a napriek tomu, že exteriér je pre Turkménov druhoradou záležitosťou, úzko súvisí s existenciou a pracovnými schopnosťami týchto psov. Na seminári odznelo tiež pre nás podaktorých, dávno známe, že mnoho rozhodcov, ktorí posudzujú naše plemeno, neberie do úvahy fakty týkajúce sa nášho plemena, nepoznajúc prostredie v akom aziat vyrastá a pracuje. Z tej neznalosti a z neakceptovania samotného plemena, sú potom odkázaní posudzovať všeobecne, podľa základných anatomických znakov, čo k posúdeniu SAO v žiadnom prípade nepostačuje. A to nehovoríme o charaktere, ktorý je prioritou. Farida hovorila v súvislosti s charakterom aziatov o známom filme „Ochlamon“, v ktorom sa objavili známe turkménske psy Akguš, Babur a ďalší. Babur hral nekompromisného ochrancu afgánskych bojovníkov a vystupoval v scéne, kde zaútočil na ruských vojakov. V skutočnosti museli tvorcovia filmu túto pasáž zostrihať, lebo Babur nebol ochotný útočiť na človeka na danú vzdialenosť a tak mu podsunuli psa, za ktorým sa rozbehol bez problémov. Aj táto príhoda potvrdzuje skutočnosť, že aziat mimo svojho teritória na väčšiu vzdialenosť voči človeku, neútočí. Charakter aziatov sa často testuje v súbojoch, kde psy dokazujú svoju silu, odolnosť a trpezlivosť v boji. Práve trpezlivosť je pri boji veľmi dôležitá, pretože tá často, pri vyrovnanosti súperov, rozhoduje o výsledku boja. Na otázku, či Turkménom nie je ľúto púšťať svojich psov do týchto súbojov, bola daná logická a vyčerpávajúca Faridina odpoveď. „ Nie, nikomu to nie ľúto, pretože bojovať a chrániť stáda pred divým zvermi, je povinnosť aziata a týmto spôsobom sa overujú jeho schopnosti túto povinnosť vykonávať. A vám by nebolo ľúto pastiera, ktorý by zostal bez ochrany, ak by povahovo slabé psy utiekli? Nielen ovce, ale aj jeho život by mohol byť ohrozený, človek má vždy prednosť!“
Čo sa týka charakteru SAO a prístupu k plemenu, na seminári odznela ešte jedna veľmi dôležitá myšlienka, s ktorou majú niektorí chovatelia tak isto problém a neberú na vedomie, že naše plemeno má svoje špecifiká, ktoré sa musia rešpektovať a okrem toho je potrebné aj k plemenu správne pristupovať. Drezúra, klasický výcvik aplikovaný na služobné plemená ako aj akékoľvek dráždenie a nabudzovanie na figuranta sa kategoricky u nášho plemena SAO zamieta!!! Nie je rozhodujúce ako s týmito psami pracujú v Rusku, na Ukrajine, ale ako pristupujú k plemenu národy Strednej Ázie, vrátane Turkménov. Dráždenie, zvyšovanie agresivity voči človeku, môže spôsobiť veľa nepríjemností, vrátane možných tragédií. Naše plemeno si nezaslúži, aby sme ho pretvárali na nejaké iné moderné plemeno, s inými vlastnosťami, pretože vyniká svojimi prirodzenými schopnosťami riešiť rôzne nepredvídané udalosti svojím vlastným spôsobom, bez príkazov. Ten kto má záujem meniť povahu a exteriér tohto úžasného plemena, ktoré tu existuje tisícročia, by mal byť braný na zodpovednosť, alebo ešte lepšie, mal by sa venovať plemenu inému, ktoré naplní jeho ambície. Ak chce niekto služobného psa, nech si nevyberá SAO, ak chce niekto nadmieru veľké a ťažké plemeno, môže si vybrať z množstva plemien ako bernardín, španielsky mastif a podobne.
Previazanie exteriéru s pracovnými schopnosťami má svoje opodstatnenie a týka sa to aj konštitučných typov. Farida hovorila o tom, že 80 kg psy v Turkménsku nie sú, také by tam nemohli pracovať, ani existovať. Silné, hrubé áno, v type „mastína“ nie. Hrubé laby by sa zabárali do piesku a spôsobovali by psom problémy, takže žiadne 20-21cm obvody láb, ako niektorí chovatelia u svojich psov udávajú a zbytočne zavádzajú. Tí, buď poskytujú skreslené a nepravdivé údaje, alebo nemajú aziatov v požadovanom type, poprípade vlastnia aziatov s pridaním krvi iných veľkých plemien. V kynológii je všeobecne známe, že u každého plemena je najdôležitejším faktorom hlava. Farida hovorila o 70 percentách, ktoré tvoria plemeno, čo sa týka hlavy. Hlava turkménskeho vlkodava je veľká, silná, vyznačuje sa plochými tvarmi. Oči sú malé trojuholníkového tvaru. Malé z toho dôvodu, aby im pri pieskových búrkach do nich nenafúkal piesok. Pekný príklad ako exteriér priamo súvisí s existenciou týchto psov v Strednej Ázii. Farida hovorila, že Turkméni niekedy tolerujú nepatrne povolené viečko, ale len za podmienky, ak stavba hlavy nenesie iné negatíva v podobe príliš zvráskavenej kože a príliš ovisnutých pyskov. Vrchné pysky sú hrubé a mierne prekrývajú spodné, nesmú byť príliš ovisnuté, pretože by prekážali pri boji.
Zo spodných pyskov sa tvorí takzvaný vačok, ktorý umožňuje aziatovi pri zápase, dýchať.
Oči sú uložené naširoko a pod očami má byť priestor dostatočne zaplnený. Farba oka je tmavá, svetlé oko sa pripúšťa u svetlo sfarbených jedincoch, u tmavých nie. Žlté oko nie je žiaduce. Spodná sánka je široká, nos tak isto široký a silný. Oči pri pomyslenej čiare smerujú do stredu ucha. Ucho by nemalo byť nasadené vysoko. Lícne kosti sú dlhé, slabo zvýraznené. Hlava má ploché tvary, nie je hlboká a musí byť dostatočne silná, aby bol pes schopný bojovať s protivníkom. Aziat zvyčajne chytá protivníka za hlavu, alebo šiju, trasie s ním, točí dookola, čim súperovi uťahuje kožu na šiji a tak mu uberá možnosť dobre sa nadýchnuť. Navyše ho pritláča širokým nosom. Chvaty za nohy, nie sú typickým prejavom. Aziat teda protivníka dusí, na rozdiel od vlka, ktorý seká zubami, reže a tak spôsobuje psom tržné rany, ak ho tieto nesprávne uchopia. Z toho dôvodu je chvat za šiju, alebo za hlavu pre aziatov, veľmi dôležitý. Aziat má veľmi dobre vyvinutú šiju, nízko nasadenú a odspodu ho chráni silný lalok. Kohútik je výrazný, silný, mohutný. Medzi lopatky dospelého psa by sa mala zmestiť dlaň. Rebrá okrúhle, ložné rebro je dlhé, driek silný. Celkovo je telo primerane dlhé, nie kvadratické. Veľmi dôležitá je hĺbka hrudníka, zvyčajne siaha minimálne po lakte. Aziat má veľmi dobre vyvinuté pľúca, čo mu umožňuje správne dýchanie pri práci a boji. Postoj je spredu i zozadu široký. Zadné končatiny nesmú byť ani strmé, ale ani príliš preuhlené, čo je tak isto dôležité pri boji. O sfarbení Farida hovorila, že v podstate všetky farby sú prípustné, s výnimkou farby čabrakovej. Pre tých, ktorým takéto sfarbenie nič nehovorí, čabraka je prikrývka na kone. Takže pes s farbou čabrakovou, ako keby mal na chrbte prikrývku / sedlo /. Podobnú sfarbenie môžeme vidieť u nemeckých ovčiakov, ale tiež na šakalovi čabrakovom. Dlžka srsti býva u turkménskych vlkodavov v dvoch typoch. Psy s dlhou srsťou sa vyznačujú psy, ktorým hovoria kopok a psov s kratkou srsťou poznajú Turkméni pod názvom gain. Samozrejme aj psy s krátkou srsťou musia mať dokonalú podsadu, pretože inak by neboli schopné existovať v ťažkých klimatických podmienkach.
Počas celého seminára, ukazovala Farida Bolkonuva fotografie, na ktorých dokumentovala svoje slová. Od diskutujúcich bola nastolená tiež téma, posledných sporov medzi chovateľmi a tou bola kaukazské vlkodavy. Turkménska špecialistka na naše plemeno sa vyjadrila k tejto téme pomerne stručne, ale veľmi zásadne. Tieto psy – kaukazské vlkodavy sa môžu niekedy na SAO podobať, ale v žiadnom prípade nie je vhodné ich do chovu SAO zapájať, je to iné samostatné plemeno, s inou históriou ako SAO. Je možné, že na Kaukaze boli SAO do chovu zapojené, ale naopak, kaukazské vlkodavy v Turkménsku v chove použité neboli. Okrem samostatnej histórie a rozdielnej povahy, majú SAO v Turkménsku aj inú stavbu hlavy.
Chovatelia a záujemcovia o naše plemeno by mali pochopiť, že fenotyp a genotyp sú dva rôzne kynologické pojmy, takže by nemali tolerovať, ani obhajovať zapájanie kaukazských vlkodavov do plemena SAO argumentujúc, že tieto dve plemená sú podobné, alebo dokonca indentické. Nie je to pravda!
Bol som veľmi rád, že tieto slová od pani Faridy Bolkonuvej zazneli, ale aj tie o kategorickom odmietaní akejkoľvek drezúry nášho plemena a dráždenia, pretože slová od človeka, ktorého domovom je Stredná Ázia / Turkmenistan /a pozná problematiku nášho plemena, majú pre nás / dúfam, že pre väčšinu chovateľov / veľký význam. Jednak potvrdzujú skutočnosti, z ktorých už niektoré boli v predchádzajúcich článkov publikované a jednak ukazujú, akým smerom by sa mal chov nášho plemena, uberať. Veľká vďaka Faride a všetkým, ktorí sa o vydarené podujatie zaslúžili. Bodaj by takých stretnutí bolo čo najviac.“

Spracoval Boris Kopeliovič

Uživatelský avatar
Goreshmek
Vlastník fóra
Příspěvky: 262
Registrován: stř 15. lis 2017 19:27:25
Bydliště: Brno
Kontaktovat uživatele:

Re: Farida Ismailovna Bolkunova

Příspěvek od Goreshmek » pát 14. úno 2020 21:18:34


Uživatelský avatar
Goreshmek
Vlastník fóra
Příspěvky: 262
Registrován: stř 15. lis 2017 19:27:25
Bydliště: Brno
Kontaktovat uživatele:

Re: Farida Ismailovna Bolkunova

Příspěvek od Goreshmek » úte 24. bře 2020 18:51:55


Odpovědět

Kdo je online

Uživatelé prohlížející si toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 1 host