Shunkar (Rusko)

[Dzoker]

SHUNKAR

Nezabudnuteľná legenda testových šampionátov po celom svete. Reálny šampion ktorého majiteľ prijal vždy každú výzvu a žiadnemu protivníkovi veľkého mena sa nevyhol. Kontroverzný pes s nie najkrajším exteriérom ale dobrého srdca a nezlomnej povahy. Viac už v rozhovore s Sergejem Vasiljevičem Frolkinom, majiteľom Šunkara.

1.Forum: Povedzte o sebe, čo robíte, čo Vás zaujíma okrem psích testov?

Čo by som mal o sebe povedať? V prvom rade som muž, pretože mám svoje presne stanovené životné princípy - BOJOVAŤ, HĽADAŤ, NÁJSŤ a NEVZDÁVAŤ SA.
Za dôležité životné kritérium považujem dodržať prijaté na seba záväzky. Preto ten, kto má dobre pozná, vždy hovorí, že dohodnúť sa so mnou je veľmi ťažké, ale keď sa dohodneme, je to môj záväzok - moja ČESŤ.
Dodržiavam pravidlo číslo jeden - múdrosť je dôležitejšia ako znalosť, a pravidlo číslo dva - ja existujem vďaka tomu, čo beriem od Sveta a žijem vďaka tom, čo dávam Svetu. Som veriaci. Viera - KRESTIANSTVO.
Bývam v Moskve, na Moskva-rieke, je to nábrežie, začína sa 50-70 metrov od východu z domu.
Pracoval som v orgánoch po presadzovaniu práva. Podnikám. Hviezdy som z neba nechytal, ale ani za hlupáka ma nepovažujú.
Záujmy sú rôznorodé. Žena ma zo slušnosti nazýva krabičníkom: ja sa zaujímam prakticky o všetko, ale nemá zmysel baviť sa o tom, pretože komunikatívnosť a ukecanosť sú rôzne pojmy.
Teraz sa budeme rozprávať len o jednom z mojich koníčkov - to je CHOV PSOV. To je nielen veda, ale aj kultúra vzájomného pochopenia a zároveň úcta vyššej rozumnej bytosti - ČLOVEKA ku svojim štvornohým psím bratom, ktorí nielen predlžujú život a robia človeka lepším, ale aj, a ja som si tým istý, sú sprievodcami medzi silami SVETA a INÉHO SVETA, to je moja filozofia, ja ju nikomu nenútim ani sa nechystám vysvetľovať. Ja len presne viem, že keď udrie moja hodina a ja už nebudem, privítajú ma nie len moja rodina, ale aj moji VLKODAVY a ja im budem všetkým rád. Obzvlášť môjmu najobľúbenejšiemu - môjmu Šunkarovi. Pre mňa a pre moju ženu je to nie len pes, je to KAMARÁT, BRAT, len v obraze psa, ktorý nevie rozprávať ľudskou rečou.
Môžete sa mi smiať, ale pre nás je to ako keď po dni príde noc.

2.Forum: Ako a kedy ste sa začali zaujímať o vlkodavov a niečo o vašom prvom vlkodavovi?

Svet zvierat sa mi páčil od detských čias, obzvlášť psy a holuby. Rozpoviem vám príbeh môjho chudobného detstva, ktorý si ja pamätám akoby to bolo včera, pretože som mal 6-7 rokov a presne som rozumel tomu, čo sa deje.
Takže: moji rodičia po Stalinovej smrti (mama nemohla jazdiť za hranice), konečne sa presťahovali zo Sibírskych podmienok v snahe dať deťom lepšie podmienky vzdelania, k centru - k Moskve. V 60tych rokoch sme sa nasťahovali do dedinky Klemovo v Moskovskom okrese, Severno-Prudského rajónu. Poviem vám, poriadna diera to bola.
Našim domom bola stará kováčňa, „zmodernizovaná“ na apartmán, na jar a k jeseni pod podlahou kvákali žaby, a keď na podlahovú dosku stúpil väčší človek - otec, presakovala voda. Dedina. Deti boli odkázané samé na seba. Ja si ani nepamätám, ako sa u mňa objavil Pirat - stredného vzrastu, svalnatá, veľmi fyzicky silná pouličná zmeska.
To bol najláskavejší pes k ľuďom, ale veľmi rád sa bil s ostatnými psami. Na jar a na jeseň, keď sa hárala fena, psy rôznych plemien sa zjavovali odvšadiaľ - najviac duriči, jakteriéry, lajky a nečistokrvné ovčiarky a, nakoniec, aj zmesky, ku ktorým patril aj môj Pirat. Kvôli fenke sa psy bili jedna radosť. My ako deti sme do tých zápasov zasahovali. Už vtedy som bol hrdý na svojho psa. To je odôvodnenie.
Na základe vzdelania som sa učil profesionálne spolupracovať so Svetom zvierat. V 80tych rokoch ja a moja žena Oľa dokončili Moskovskú veterinárnu akadémiu Skrjabina - špecializácia zoo inžinier. V tých rokoch chovná stanica Krasnaja Zvezda mala celkom slušný počet pracovných nemeckých ovčiakov, kaukazských ovčiakov a niekoľko aziatov.
Mne sa veľmi páčili aborigéni z Kaukazu a Ázie, ale ku mne boli pridelené jedenapolročné pracovné nemecké ovčiarky - na základe dohody oni žili u nás, ale na papieroch boli hlásené inde.
Len v 1999 roku sme sa mohli priblížiť sa k zaobstaraniu vlkodavov z Ázie a Kaukazu.

3.Forum: Ako a kedy ste sa dostali k testovacím skúškam (ďalej len TS). S ktorým z vlkodavov ste prvýkrát vyšli v ring, no a ktoré psy boli pred Šunkarom a, samozrejme, aj ich výsledky.

Rok 2000 bol významný začiatkom mojej profesionálnej vášne k TS(Testové skúšky). Zaujímal som sa aj o Aziatov aj o Kaukazcov. Turkménsko pre mňa v testovacích skúškach stalo vzorom: psy po Černom a Bielom Jekemenovi a tiež Akušovi ma lákali viac, než po Gaplanovi a Borzovi, ale možno že za to mohla reklama a kruh mojich známych. Tiež kaukazské pracovné línie sa najviac nachádzali v miestach, kde ich chovali, skrátka, moji prví Vlkodavy sa narodili v mojej chovnej stanici.
Vtedy Alar, Arat - Berčanskogo boli najznámejšie. Títo vynikajúci bojovníci boli známi v mnohá krajinách.
Mimochodom, matka mojej fenky Maliki je z veľmi dobrej krvi Turkmenských línií - Bieleho a Čierneho Jekemena i Akušovi. Zvrchu bol v rodokmeni zapísaný Alar - Berčanskogo.
Ja som vystavoval jeho priamych synov - Ričarda a Rachata. Takže nič zaujímavé - psy, stredne zaujímaví psy. Potom som vôbec dal preč z dvora psov z chovu Berčanskogo a neľutoval som - oni neboli schopní nikomu konkurovať. Aj keď Rachat sa zúčastňoval na mnohých turnajoch v Millerove, Volgograde. Dokonca sa mu podarilo bojovať s Portosom s ktorým prehral, dal hlas. Ale na Šampionáte Ukrajiny vyhral nad Batyrom (rozhodoval A.Pugač).
Takže toto bol môj prvý vychovaný pes, s ktorým som vošiel do Sveta milovníkov psích zápasov.
Napísal som o Rachatovi, že podľa mojej mienky to bol pes strednej úrovne, ale bol to vlkodav, ktorého som dostal, ľúbil som ho a želám mu dobrú poľovačku za mostom z Duhy.
On mal titul - strieborný v triede mladých (vtedy sa stál šampiónom starý Abraj - vl. Jevhrašin J.)
Takže takto som debutoval medzi účastníkmi v testovacích ringoch. Svojmu koníčku som ostal verný doteraz, s tým rozdielom, že teraz už je to profesionálna fóbia, ktorá ma núti presúvať sa na dlhé vzdialenosti, ale to je môj život, inak to nechcem.
Niečo o ringoch. V tých časoch sa klasifikácia podľa princípu Testový alebo Výstavový neviedla. Vtedy výstavy stáli za to, populácia psov chodila s výbornými pracovnými
vlastnosťami, radosť sa pozrieť, ako na vlastníkov, tak aj na psov. To len teraz je to šou gaučových psov, ktoré majú nálepku alebo označenie aborigenné psy Kaukazu a Ázie.
Druhý náš vlkodav, menom Arlan. To už dosť dobrý pes. Narodil sa u mňa v chov. Stanici. Mal v sebe nahromadenú krv línie Čierneho Jekemena a bol priamym vnukom turkménskeho Akely-3. Mimochodom, veľmi slušná línia, adaptovaná pod súčasnú úroveň TS, prispôsobená pracovať aj proti veľkým predátorom, s ktorými prichádza do kontaktu bez strachu.
V Ringoch sa predvádzal, získavajúc tituly: Junior Šampión Ruska, Šampión Nacionálneho Klubu Rasy, Šampión a Grand Šampión Ruska, vyhral Best In Show Ruska.
Po Arlanovi som potom už ani raz nevošiel do Vystavovacieho kruhu z dôvodu, že ma to už nezaujímalo. Uvidieť tam krásneho testovacieho psa bolo málo pravdepodobné, navyše peniaze.
Od témy TS som sa nevzdialil, to nie, jednoducho som hrdý na psa, ktorého som vychoval. Čo sa týka jeho pracovných vlastností - bol to veľmi slušnej úrovne VLKODAV.
Jeho čas bol, keď v ringu dokazovali svoje právo nazývať sa VLKODAVMI takí psy ako Kellar (Ukrajina), Galbac (Dagestan), Žigan (Volgodonsk), Agram (Artemjavsk), Spartak (Sulak-Dagestan). Na Šampionate Ruska v r. 2008 v nástojčivom boji, ktorý sa skladal s troch kôl, Arlan prehral veľkému bojovníkovi tej doby Žiganu (vl. Jeremejev V.N.).
Žigan v Rostovskom okrese mal veľký rešpekt. Malo bolo ochotných pustiť s nim do zápasu psa. Dosť psov zlomil. Vtedy Žigan a Galbac si podelili medzi sebou dve prvé miesta.

4.Forum: Porozprávajte ako ste objavili a vybrali Šunkara? Prečo práve on? Šunkar!

Eldar, moje zmysly sa opäť derú von, ja dlho sedím a spomínam; čo spomínam? Jednoducho tie nezabudnuteľné roky, ktoré Šunkar bol spolu s nami. Nechcel by som príliš vychvaľovať tohoto vlkodava velikána, netreba mi to, aj tak všetci vedia, že Šunkar je legenda. Toto je môj príbeh o ňom. Vysoký chlap sa prechádzal so psom. Bolo to v minulosti, v roku 2008 v Kazachstane, kam som ja a moja manželka Oľa prišli na Kubok Mira na testovanie vlkodavov. Hodiac zbežný pohľad na ten pár, môj pohľad padol na psa a stuhol. Dlho som sa venoval výstavám, no to, čo som uvidel, ma striaslo. Stál tam biely so svetlohnedými škvrnami na tele pretiahnutého formátu aziat – vlkodav, ohromná hlava bez prechodu s trošku ovislými očami/okuliarmi, papuľa, zaplnená pod očami sa končila čiernou nosovou hubou, a všetko toto velkolepé sa graciózne pripájalo k šiji s ohybom, mocnej ako u býka. Postavenie / zloženie pleca a lopatky bolo ideálne; chrbát a driek bezchybné, vyzerali osvalené
a pevné ako železobetón; stehno zaplnené ako u barana, s perfektnými zadnými nohami, ktoré mali ideálne bedro, holeň aj päty, chvost správne postavený – ani nízko ani vysoko, ako podľa štandardu a držal ho sebavedomo hore, ako sa patrí psovi vodcovi, psovi, ktorý nevie, čo je to strach a ktorý je hotový každú minútu predviesť to hocikomu; postál som, pes sa pohol. Mal chybu pravej prednej laby v oblasti zápästia, v dôsledku čoho bola laba vytočená, ľavá predná noha bola bezchybná. Pri pohybe zľahka napádal na nohu, ale pôsobil takou veľkoleposťou a silou, že až dych zastavovalo. Posišiel som bližšie. Pes bez zjavných znakov agresivity sa celý napružil, dávajúc mi najavo, že dĺžka vodítka, to je teritórium, do ktorého on mňa nepustí za žiadnych okolností. Ten muž bol Morozov G.V. a tým psom bol následne Legendárny Šunkar, vlkodav s veľkým V, ktorý dokázal celému svetu testovaní, že podľa neho niet autorít ani čo sa týka váhy, ani čo sa týka ducha, ani čo sa týka odolnosti voči bolesti, , iba je ČESŤ, za ktorú sa on bil vždy ako keby sa bil poslednýkrát, ale to všetko bude potom, vtedy som ja pozeral za odchádzajúcim psom s otvorenými ústami. Tak prebehlo zoznámenie s ešte nie mojím, no ja som veril, že s mojím vlkodavom. Cieľ bol určený – získať túto veľkoleposť a ja som sa s touto úlohou vysporiadal: Morozovi bola urobená taká ponuka, ktorú nemohol odmietnuť. Šunkar bol kúpený za 30.000 dolárov a v septembri 2008 na trvalý pobyt v Moskve.

5. Forum: Aký bol Šunkar doma, počas prechádzok, s ohľadom na ľudí, iné psi a zvieratá? Všeobecne aký bol mimo ring? (TI)

Takže pekne poporiadku. Bol to pes oplývajúci veľkou tvrdohlavosťou a ohromným nie psím (skoro až ľudským) intelektom. On najprv rozmýšľal potom pracoval, každý jeho čin podliehal prísnej logike, po ktorej nám neostávalo nič iné len súhlasiť s jeho riešeniami a činnosťou.Po príchode k nám boli naše vzťahy ako sa povie „nič moc“. Nechcel byť s nikým v kontakte, nechcel žrať. Priviezli sme ho už v zúboženom stave (v nie najlepšej forme) Ukrajinský chovatelia z neho krytiami „vycicali všetku šťavu“ a teraz tým, že nežral ešte viac pochudol. Zradu bývalého majiteľa niesol veľmi ťažko, 5 nocí zavýjal, bol ľahkomyseľný, nepočúval, bol agresívny a nevychádzal zo svojej búdy. Museli sme si veľa vysvetľovať.... aj sme si vysvetlili. Na pravej nohe mám tesne pod kolenom jeho značku vyzerajúcu ako tetovanie. Nakoniec som ho vzal za obojok a odviedol ho do domu. Chvíľku postál... prešiel sa.. kuchyňa, jedáleň, obývačka aj našu spálňu, tam vliezol do postele a ľahol si. Čo robiť? Sadol som si vedľa neho, on položil svoju hlavu na moju nohu a zatvoril oči. To všetko ako keby Šunkara zmenilo, z domu nehodlal odísť... a my sme neboli proti. Dom veľký, miesta bolo dosť pre všetkých. Rozhodli sme sa nechať ho aby si našiel miesto a on si svoje miesto v dome našiel. Na tomto mieste on neskôr aj prešiel cez dúhový most. Boli dve hodiny v noci... Bolelo to.. Stratiť ho. No... pes v dome, a nie malý. Dovolím si spomenúť jeho váhu v pracovnej kondícii okolo 73 – 75 kg. Ťažkosti s ním však neboli, nábytok neničil, pod nohami sa nemotal, keď sme sadli za stôl k jedlu, neprosil, nežobral. Čakal, vedel, že jeho čas príde. Bol veľmi čistotný. Keď sa mu zachcelo venčiť, prišiel k nám do spálne k posteli zo strany ženy, stál tam, pozeral a fučal ako parná lokomotíva, hovoril „ Vypusť ma“ Mňa nikdy neobťažoval, rešpektoval ma. Okrem toho prvého prípadu na nábytok, posteľ, gauč nikdy neliezol. V dome s nami žili aj kocúr a mačka on si ich nevšímal, ignoroval ich... ublížiť neublížil. Pravdou je, že mačkám rád všetko rýchlo zjedol. Vnučka ho zbožňovala. Pri téme Šunkara je fotka... na nej je zobrazené ako pes a mačky spokojne vedľa seba spia a vnučka sa pri nich hrá. Všetci na vlastnej koži zažili a videli, čo on robil v ringoch!! ....a doma ...bez problémov, ÚPLNÝ ANJEL v psom rúchu. Ochranca on bol skvelý, aj teritórium, aj dom sme mohli nechať len na neho, ... nikto nevojde.. To sme vedeli. Svojich poznal vždy. Cudzí boli pre necho vrahmi.... či už ľudia alebo zvery. Ďalší fakt, ktorý by som chcel spomenúť a ktorý ho veľmi pozitívne charakterizuje... Máme doma veľa kvetov, nepodupal ich, nevyšpinil sa do nich. Za toto všetko sme si ho veľmi vážili. Keď bolo teplo miloval spať v tieni Pivoňky. Samozrejme.. malo to aj nevýhody.. bolo treba pravidelne upratovať dom, ráno.. aj večer, s touto úlohou sa však výborne vysporiadala moja polovička (žena). Prechádzali sme sa dva krát za deň, o 5 ráno a o 10 večer. Prechádzky a tréning veľmi miloval. Charakterizoval by som ho ako workoholika. Nebol nikdy lenivý, tréning neflákal, vždy išiel naplno ako keby poznal príslovie „ Ťažko na cvičisku Ľahko na bojisku“. K cudzím ľudom bol nedôverčivý, k zvieratám agresívny a veľmi. Oko za Oko. Najlepšie sa s ním trénovalo po nociach. V Ochrane bol veľmi spoľahlivý, majiteľa nikdy nesklamal, nezradil!!!

6.Forum: Podľa Vašej mienky, kto bol najväčším súperom Šunkara, ktorý zápas bol pre neho najťažší?

Mnohí mi nebudú veriť, ale zo začiatku som neplánoval zápas Šunkara na Svetovom pohári.
Skúsení milovníci psích zápasov ma pochopia - adaptácia na všetko nové, zmena majiteľa, domu, rytmusu a smeru tréningu, strava a veľa všetkého možného by sme mohli menovať.
Preto na prvý boj po tom, čo som psa získal, som išiel veľmi nervózny. Súperom bol pes s modrými očami, menom Garik s Ukrajiny. Jeho po boji predali do Bulharska. Šunkar ten boj vyhral, ale bolo to dosť dramatické: zápas nebol dlhý a pre Šunkara ani nebol veľmi ťažký, ale 70% času z toho boja Šunkar ma ignoroval. Ja na neho kričím, kričím a on ma má v paži. Ten pes ho trhá zvrchu, Šunkar neprejavuje aktivitu, na nejaký okamih sa naši oči stretnú a jeho zrenička ožije. Hotovo, vravím si, vyhrá. Po 1,5 minúte Kajrat zastavil boj.
Bolo to najviac vzrušujúce a ťažké - bol to náš debut. Čo sa týka iných súperov, ku každému súperovi som pristupoval veľmi puntičkársky: najprv som zisťoval silné a slabé stránky konfrontácie a príprava na boj sa robila priamo na konkrétneho súpera Šunkara.
Svoju veľkosť a uznanie Šunkar získal v súbojoch s Veľkolepými vlkodavmi. Ja si ich všetkých pamätám a želám im za mostom dúhy dobrý lov a ich majiteľom zdravie a dlhovekosť.
Bezvýznamných zápasov pre Šunkara nebolo. Bolo to spojené so Zlatým vekom Veľkých vlkodavov. Každý boj bol sviatkom, na ktorý sa schádzali milovníci psích zápasov s veľkým pôžitkom.
Boh je mi svedkom, ja sa nepozerám na videa so zápasom Šunkara, prežívať to zas - ja už na to nemám nervy.

7. Forum: Aký vlkodav sa podľa vás javí ako najlepší potomok Šunkara?

Ja ľúbim a chovám úctu k potomkom Šunkara. Môžem s istotou povedať, že zatiaľ dosiahnuť jeho uroveň sa nepodarilo nikomu, nehovoriac o tom, že by ho niekto predčil. Je u mňa jedna nádej, syn Šunkara Tauran, vnuk Viking. No nechcem nič predpovedať a už vôbec robiť reklamu. Čas a práca všetko ukážu! Samozrejme, prial by som si dosiahnuť takú úroveň, ako Šunkar.

8.Forum: Krytie predstaviteľov línií Šunkara. V kombinácii s ktorou líniou vychádzali najlepšie šteňatá? Lepšie výsledky boli ako bol Šunkar z vrchu alebo odspodu?

Moja plemenná práca je zameraná na zachovanie pracovných kvalít. Všetci synovia aj vnuci, dcéry i vnučky sú v type podobnom ich predkom. Gigantizmom netrpeli. Všetci mali reálne okolo 73 – 78 kg. S plnou zodpovednosťou môžem prehlásiť, že pracujem bez prilievania ( asi prilievanie krvy iných plemien??) nepotrebujem obrnené transportéri. Mojou ambíciou a cieľom je mať a odchovať Ázijské vlkodavy s takým nervovým systémom a vytrvalosťou, silou a umom(myslením) akými disponoval „VEĽKÝ ŠUNKAR“Dominancia jeho genetiky sa prejavuje : ostáva typ hlavy, sú mu konkurencie schopné, krásne vyvážené, výborne strážiace ale predovšetkým prekonajú svojho predka. A dúfam ... verím, že aj v ringu. Ktoré spojenia so Šunkarom sa najlepšie prejavujú? No... nebudem zavádzať či blafovať, o tom radšej pomlčím z konkurenčných dôvodov. Ale pracujem s líniami Bieleho, Čierneho, Kera, Murata, Kelara a tiež odspodu som sa rozhodol priliať krv Portosa.

9.Forum: Zápasy Šunkara rozhodovali rôzni rozhodcovia. Kto bol najviac spravodlivý a kto neprisúdil zaslúžene víťazstvo Šunkarovi?

Šunkar sa bil pod rôznymi rozhodcami. Na čo by som ale rad zameral svoju pozornosť je skutočnosť, že rozhodcovská úroveň je ešte veľmi slabá.
Niektorí na to jednoducho nedorástli. Úroveň psov je vysoká, niektoré momenty sú veľmi natesno, psychológia správania vyhral-prehral je vnímaná subjektívne a nie vždy správne. Ešte je tam prítomna ďalšia zložka - manipulácia so súpermi a vôbec je tam dosť ďalších motívov - nenávisť alebo závisť.
Za schopného rozhodcu považujem Kajrata - Kazachstan.
Ale pri všetkej profesionalite Kajrata, ľudský faktor - prijať to alebo iné rozhodnutie nie je cudzí ani jemu:
Kajrat bude čítať tento rozhovor, a ja si myslím, že bude, a on vie o čom hovorím. Presnejšie myslím boj dvoch vlkodavov - Šunkara a Spartaka. Šunkar vtedy 100% vyhral. Kaukazci uznávajú Šunkara ako šampióna a ich názor na testy osobne pre mňa nie je len prázdne slovo.
Vtedy Kajrat nevzal na seba zodpovednosť prisúdiť víťazstvo len Legendárnemu Šunkarovi. Ja viem, že so mnou nemusia súhlasiť niektorí „znalci testovania“ už len pre svoju tvrdohlavosť alebo nízku profesionalitu. Ale pre mňa to nie je dôležité. Ja si myslím, že žiť je treba s vysoko zdvihnutou hlavou a ísť ďalej.

10. Forum : K akému plemenu a akému plemennému typu vy radíte Šunkara, AV alebo SAO?

Šunkara a jeho potomkov radím iba k aziatom. Samotného Šunkara považujem za aziata. Chovajúc na ňom, ani raz som nedostal potomka, ktorý by sa podobal na pita, ani na mastifa, ani na dogu. Všetko v rámci slušnosti/ vkusu, niekto viac, niekto menej pekný, no všetci sú podľa plemena – Aziat, podľa charakteru – Vlkodav.

11. Forum: Priviedli ste do ringu deti i vnukov Šunkara. Avšak ich výsledky zatial nie sú porovnateľné s ním. Čo chýba?

Čo chýba deťom i vnukom VEĽKÉHO ŠUNKARA? .... zatiaľ je to jeho neprekonateľná MAJESTÁTNOSŤ. Einstein či Džingischán boli tiež samí jediný (jedinečný). Alebo ako to spieval I. Talkov „ o 100 rokov sa oni vrátia aby opäť potešili a udivovali“. Ak budem mať šťastie, určite sa mi ešte podarí potešiť fanúšikov a obdivovateľov Šunkara.

12. Forum: Na Svetovom pohári Stas Michajlov ohlásil v semifinále pár Šunkar - Topaz, ale Šunkar sa v tom momente už na súťaži nezúčastňoval. Ako sa staviate k tomuto jeho činu?

Vy ma prosíte, aby som vám porozprával o nezabudnuteľnom Šampionáte 2010-2011 roku a ako sa ja staviam k činu Stasa Michajlova, keď ohlásil pár Šunkar-Topaz v semifinále.
Dobre. Naozaj, Svetový pohár bol veľmi úspešný, aj čo sa týka počtu samotných vlkodavov, aj intríg, ktoré tam boli prítomné.
Za prvé, prečo som sa zúčastnil na Druhom svetovom pohári. Všetko je veľmi jednoduché: my sme išli na Topaza. Takže: mňa zaujímal len jeden účastník - bol ním Topaz a ja som veľmi dúfal v to, že podľa žrebovania sa stretnú práve títo dvaja vlkodavy. Lenže to som bol veľmi naivný.
Neskôr som nazval toto žrebovanie Stasovským pasiansom-hrou. Celé to žrebovanie je zneuctenie a klamstvo. Chcete verte, chcete, nie, ale veľmi ľutujem, že Šunkara zapísali- pridelili na Chodu. Šampión Kaukazu Choda bol povinný podľa svojej sily i duchu predviesť nám fantastické zápasy s inými súpermi, ale, bohužiaľ, Šunkar tohto psa zlomil.
Ďalej to už bolo celé zvláštne. Do druhého kola sa dostali dvaja účastníci - Akuš (Kazachstan) a Tuman (Rusko). Po prvé, títo dvaja psy podľa statusu nemali bez titulov právo zúčastniť sa na Svetovom pohári. Po druhé, už vôbec nie v druhom kole. Po tretie, noví účastníci, aj keď ich Stas nechal zúčastniť sa, boli oddýchnutí, bez súbojov, nech by teda bojovali medzi sebou.
Lenže Tuman Čeljabinského chovu bol „prochodnjak“ (nasadený) - jeho pustili na jedno kolo a potom on išiel hneď, ako sa aj plánovalo, do Tadžikistanu. Doba na zotavenie bola veľmi krátka, cestovanie na dlhú vzdialenosť. Po zápase s Frankom som chápal, že za mesiac a pol pripraviť Šunkara na nový zápas bolo jednoducho nereálne. Prenocoval som, a hneď ďalší deň, keď som sa chystal vyraziť z Volgogradu, Stasovi Michajlovi a ostatným účastníkom bolo oznámené, že Šunkar skončil so súbojmi a už nikdy, pod nijakou zámienkou do ringu nepôjde.
Prezident Stas Michajlov toto oznámenie zobral na vedomie. Takže rozhodnutie bolo povedané, vzaté do úvahy, ale pasians ešte nebol dokončený. V čom spočívalo jeho nedokončenie? Matematická úloha pre žiakov prvých ročníkov základnej školy.
Štyria psi sa dostali do semifinále: Šunkar, Frank, Akuš, Topaz. Šunkara som oficiálne odvolal na druhý deň po súboji Šunkar-Frank. Ostali traja psi. Topaz a Akuš sa stretli. Šunkar už nebol. Kto teda musí podľa „spravodlivého“ žrebovania losovať si súpera? Logicky: Frank.
Lenže Stasovského scenár je nasledovný: za jeden-dva dny mi volá a prosí ma, nech vyvediem Šunkara do ringu. Že ohlásia pár Šunkar-Topaz a ja ho potom odvolám. Je to vraj technická prehra. Odvetil som, že som sa na smetisku nenašiel a nebudem robiť Šunkarovi hanbu. Ja idem do ringu bojovať, nebudem robiť z neho „prochodnjak“ (cez ktorého sa dá zaistiť inému postup). Šunkar už nikdy viac nepôjde do ringu.
Na zaslúžený odpočinok prezident Testovacích skúšok Šunkara nevyprevadil. Slova uznania a vďačnosti sa od neho nedočkali ani majiteľ ani Legendárny vlkodav.

13. Forum : Aké chyby ste urobili v testoch, keď sa ohliadnete späť , čo by ste už dnes neurobili, čo vám je dnes ľúto?

Poviem ako chlap priamo: žiadne chybysom neurobil a nič neľutujem. Ja som KANDIST. A tým je povedané všetko.
14. Forum: Veľa šampionátov začína v peknej a priateľskej atmosfére, ale ku koncu samé hádky, závisť a nezhody. Ako tomu zabrániť?
Veľmi dlho som sa zaoberal touto otázkou a odpoviem takto. V každom type šampionátov, v každom kole šampionátu je nutnosť aby záujmy účastníkov a organizátorov boli rovnaké. Účastníci musia rešpektovať autority šampionátu, ktoré musia byť schopné a spôsobilé nestranne vyšetriť nezhody a rozhodnúť podľa stanovených pravidiel a uregulovať protirečenia podľa práva a pravdy.

15.Forum: Čo treba mať v lekárničke za účelom prvej pomoci pre vašich miláčikov po zápase?

Podelím sa veľmi ochotne z princípu humánnosti k naším menším bratom.
1. Teplomer. Normálna teplota je - 37,5 až 39,3. Dôležité je pred zápasom a po zápase vymeniť, aby sa vylúčili rôzne druhy infekčných ochorení.
2. Škrtidlo. Vata. Obväzy - 2 široké.
3. Lekárský chlorhexidín. Levomikol.
4. Antibiotika - amoksicilin alebo cefatoxin. Novakoin. Jednorazové injekcie.
5. Liek na srdce - sulfokamfokain.
6. Liek, zmierňujúci šok po zápase (traumatický šok) - dexometazon.
A pamätajte si: vlkodav sa nebojí mixovania v zápase, bojí sa že ho opustite

16. Forum : Podelíte sa so skúsenosťami z tréningov?

Ohľadom tréningov sa podeliť nechcem. Myslím, že to je moje duševné vlastníctvo. Či sa urazíte, či nie. Skúsenosti predám iba tomu, koho ja budem brať za môjho nástupcu.

17. Forum: Aký postoj máte k chémii (doping a psychotropné látky) Aké je nutné prijať opatrenia a sankcie?

Môj postoj je veľmi negatívny. Snažím sa o tom veľa rozprávať. Priaznivci „obviňujte nečistotu!“. Ja sa ospravedlňovať nebudem a len toto poviem páni...! Ak by som toto ja robil, alebo to niekedy urobím.... zabite ma za to! Vezmite si môj život...!!! Sankcie a opatrenia? – poukazovať na NEKALÉ PRAKTIKY a na ľudí, ktorí to robia.

18. Forum: Uznávate rasu AV?

Či uznávam AV ako rasu? Predsa len AV je pracovná skupina jednotlivcov, ktoré už majú presne sformované línie, požívajúce autoritu ľudí, ktorí sú profesionálmi, venujú sa TS.
Ale skôr či neskôr AV sa stane rasou závodnej alebo kultúrnej metódy selekcie (šľachtenie).
Konkrétne prehlásiť, že taká-to rasová skupina AV je najviac perspektívnou, ja nemôžem. A je to pravda, pretože hovna je všade dosť, ale stáva sa, že vylezú aj slušní bojovníci. Môžem prehlásiť, že mne sa páči línia Šunkara. Ona má svoj fenotyp - vzhľad. Veľmi malo odlišností a čo sa týka pracovných kvalít, veľmi slušná.

19. Forum : Vlastnili ste nielen AV, ale aj KV. Podľa vášho názoru – aké sú základné rozdiely medzi týmito plemenami v každodennom živote i v ringu?

Sledujúc AV a KV, môžem zodpovedne povedať, že KV pred 10 rokmi mali niekoľko výhod pred dnešnými KV: boli jedného typu a rozpoznateľní – hlava, telo, jeden zatočený chvost do kruhu až na chrbát, čo stál. Plus dobrá prispôsobiteľnosť podmienkam prostredia, odolnosť voči chorobám, nedôverčivosť k cudzím ľuďom, chýbajúci strach k výstrelom a hrmotu. Omáčky a ešte raz omáčky o KV vedú k veľkému pohybu vzad, nie vpred. AV sa stali naopak viac agresívnejšie, neboja sa výstrelov, dobre ochraňujú majetok. Príklad: mal som kavkazca starého typu, Hektor (darček od Soslana) línia Kaplana, tak s ním ísť do lesa, lepšieho priateľa, ochrancu a spoločníka niet. Ani zbraní, ani výstrelu, ani ľudí, ani zveri, no je tu no: on po ceste len to pozerá, koho by zožral. Jedenkrát sme stretli bezdomovcov, ja sa držiac vzadu na vodítku rozmýšľam, ako zastaviť, musel som objímať brezu, bolelo to, a on stojí a usmieva sa. U AV je takých málo, ja hovorím iba o svojich vlastných, Šunkar krásavec skala vo všetkom, z jeho detí Tauran po otcovi a vnuk Viking.

20. Forum: Aký je váš názor na plemeno KV. Je nám známe, že ste vlastnil KV menom HEKTOR

V predchádzajúcich rokoch v ringu pri stretnutiach s KV bolo jasné, že zvíťaziť nebude ľahké. Spôsoby vedenia boja u Aziatov a Kavkazcov sa vtedy odlišovali. KV boli viac zákerné a menej pragmatické. Nevieš čo môžeš od nich čakať. V súčasnosti je to jednoduchšie, spôsoby boja sa vyrovnali aj AV sa stali viac zákernejšie „na zuby prut, na dobyvanje idut“ Mnoho aziatov však stále pracuje hlavou.Je mi ľúto že sa málo chovalo na psoch po BOSSAROVI, AJUDAGOVI A PERUNOVI. Nebudem tu ale chytračiť, profesionáli Kavkazcov to majú pevne v rukách. Toto sú len omáčky, som z toho unavený. Môžem sa mýliť, vy viete lepšie.

21.Forum: Sergej Vasiljevič, v našej veci existujú profesionálni handlery, ktorí pripravujú psa na TS. Čo si o tomto myslíte Vy: lepšie je odovzdať psa do ich rúk, alebo pripravovať si ho sám. A prečo?

Komunikácia so psom - to je jedna vec a profesionálny prístup k ringovým šampionátom, druhá.
Služby handlera môžete využiť pokiaľ sa nejedná o podvodníka. V tom prípade sa pes v ringu lepšie ukáže s nim. A ak je to podvodník, netreba ani komentovať. Ale predsa len profesionál, v prípade, že sám odovzdáva dušu a maká so štvornohým kamarátom pre výsledok, v tom prípade to má zmysel.

22. Forum : Čo za nutnosť je kupírovanie chvostov aziatom? Má chvost nejaký význam na testoch:
Pre Aziata kupírovanie chvosta je úprava, je to uznanie. A kaukazi čoskoro strácajú svoj chvost do kruhu. Stretávam sa s rôznymi formami chvosta: koleso, šabľovitý, vlčí (visiaci). Ľuďom ostáva kupírovať vo vyššom veku, a to už nie je úprava, ale zranenie.

23. Forum: Má vplyv na kariéru bojovníka nadmerné krytie? Je potrebné obmedzovať – prispôsobovať krytie na periodu šampionátu?
Krytie a kariéra. Samozrejme, že tomu treba venovať pozornosť. Forma psa je stratená a je veľmi ťažké ju opäť získať. Dostať sa do formy je veľmi ťažké, udržať psa vo forme je jednoduchšie. Ale sú (existujú) psi a psi. Nakryl a šiel spať, ale to sú výnimky. Vačšinou sú všetci takí ... dievčatá im zamotajú hlavu ... aj psom.. aj mužom 

24.Forum: A je tu posledná, už naša klasická otázka: čo by ste poradili mladému chlapcovi, ktorý ešte len vstúpil do našich radov. Pred akými chybami by ste ho varovali?

Chlapec, ktorý vstúpil do našich radov. Buďte vítaný vo Svete milovníkov TS. Či budete amatérom, alebo profesionálnym „bojčatníkom“, všetko záleží len od vašich osobných ambícií. Ale to, že vy budete zbláznení do toho po celý zvyšok života, to vám garantujem.
Takže vám želám dobrého učiteľa, nie niekoho nekompetentného, vlkodava, nie mech s blchami, trpezlivosť, výdrž a budú z vás ŠAMPIONI.
Nech vám darí.

Buďte šťastní a zdraví,
S úctou
Sergej Vasiljevič.