Vlkodav

Legenda Kokki – šesťnásobný šampión Tadžikistanu
V auguste v roku 2008 sa konala konferencia v Iskitime, kde sa hovorilo tiež o výbornom tadžickom psovi Kokkim. Kokki bol vynikajúcim bojovníkom a podľa A. Latifiho pravdepodobne len pár psov bolo od neho lepších. Spomína Ala – Poľvona, Bujnaka a Pachtu. Kokki za celú svoju bojový kariéru prehral len tri razy a dal pomerne dosť potomkov. Z tých sa presadil najmä Segun. Tento pes patril Rustamovi Sobirovi, ktorý od neho dostal veľa kvalitných psov. Najslávnejšími sa stali Tarzan a Tajson, ktorí bojovali v ťažkej váha v sezóne 2006 – 2007. Vyhral Tajson, hoci mnohí videli ako víťaza Tarzana a s verdiktom nesúhlasili. V lete 2007 zomiera Rustam. Všetky psy z Kokkiho / Segunovej / línie okrem predaného Tarzana do Uzbekistanu, prechádzajú do rúk mladšiemu Rustamovému bratovi Otabekovi. Otabek sa aktívne zúčastňoval šampionátov v rokoch 2007 – 2008 a 2008 – 2009. Pravdou je, že psy z líne Kokkiho sa na týchto šampionátoch príliš neukázali a pokus pripraviť Tajsona skončil zle, keď v dôsledku preťaženia počas prípravy Tajson zahynul. Zavŕšením všetkého bola nečakaná smrť Otabeka a všetky psy sa dostávajú do rôznych rúk, skrátka sa postrácajú z dohľadu. Problémom bola aj skutočnosť, že Tarzan mával problémy pri krytí a napáriť s ním nebývalo jednoduché. Najskôr sa krv tejto línie zachovala v Rusku a na Ukrajine, cez syna Tajsona, Tortkuza / majiteľka Larisa Konenko / a detí Tortkuza u Andreja Korža v Kijeve. Fotografie zo života Kokkiho v prírode nie sú, existujú len nejaké video záznamy. Kokki bol vysoký 73 – 75 cm. Zdalo sa, akoby bol trochu na vyšších nohách a slabiny mal trochu vtiahnuté. Taký bol pohľad na A. Latifiho na Kokkiho. Vezie o jeho pôvode sa rôznia. Jedna hovorí, že pochádzal z Fajzabadu, druhá, že z oblasti Garma. Kokki bojoval veľmi dobre. Jedným z jeho typických chvatov bolo uchopenie súperovho chvosta, keď ho následne prevrátil pod seba. Kokki bojoval 5-6 rokov. Prehral len tri razy, raz s Targelom, tigrovaným veľmi silný psom s výškou cca 70 cm. Raz prehral s karateginským Poľvonom, tiež trochu nížším od Kokkiho, takého istého sfarbenia ako on. Bol jeden z najlepších bojov obidvoch psov. A do tretice prehral starému sivému psovi s nepodajným duchom a a neuveriteľnou odolnosťou voči bolesti.

Segun - Kokkiho syn

Tajson - syn Seguna, vnuk Kokkiho

Tarzan - syn Seguna, vnuk Kokkiho

Synovia Seguna, vnuci Kokkiho Tajson a Tarzan v boji o šampióna.

Pachta, výborný tadžícký bojovník / navrchu /

Chirs - pes vyvezený z Tadžikistanu. Víťaz triedy mladých na špeciálnej výstave ZSSR v roku 1988. Šampión ZSSR.
• Чемпион СССР
• Вывезен из Таджикистана
• Пол:кобель
• Родословная:РКФ Р 0002060
• Окрас:чёрный с белым
• Дата рождения:1986
• Отец:ЧИНГИЗ
• Мать:ОЙГУЛ
• Заводчик:П-к ВОХР САЗЖ

Možno, že neviete, že Tadžikistan je :
• Najmenšia krajina Strednej Ázie
• 3x väčšia než Slovensko
• 93% jej územia tvoria nádherné hory
• Prešiel ju Alexander Macedónsky aj Marco Polo
• Práve odtiaľto vraj pochádzajú všetci Indoeurópania
• Pamir Highway a Wakhanský koridor sú snom cestovateľov
Tadžici sú jedným z najstarších národov sveta. Patria do iránskej jazykovej skupiny, sú však jediný indoeurópsky národ v Strednej Ázii. Tadžici sú potomkami obyvateľov starovekej Baktrie (oblasť stredného toku Amudarje) a Sogdiany (povodie Zeravšanu), ktoré sa v oblasti rozprestierali v 6. – 4. storočí pred Kr. Pôvodne obývali rozsiahle oblasti Strednej Ázie a Iránu.

Starý Chajbar
Jedna z tadžických legiend. Pes, ktorý to spočiatku nemal ľahké, sa stal vynikajúcim bojovníkom. Pochádzal zo oblasti Stará Mača, ako viaceré výborné tadžické psy. Do Šikmentu / Kazachstan / bol privezený v dospelom veku. Miška Iránec hovoril, že Chajbara začlenili ku stádu, kde už pracovala svorka psov a tieto „domáce“ psy neustále do Chajbara dorážali, bili sa s ním a hodne ho doráňali. V tom období Chajbara, nie v najlepšom stave, bez kondície postavili proti zdatnému súperovi. Chajbar sa skoro unavil a z boja ušiel. Neskôr, keď sa zotavil a celkom uzdravil, uskutočnili odvetný boj, v ktorom už Chajbar jednoznačne vyhral. Od toho času začal porážať všetkých súperov, keď v bojoch doslova drvil svojich protivníkov. Celkom logicky, súperov ubúdalo, pretože majitelia sa báli postaviť svojich psov proti tak zdatnému bojovníkovi, akým sa Chajbar stal. Majiteľom Chajbara bol Ergeš. Miestni kynológovia hovoria o tom, že Chajbar sa stretol v boji aj s legendárnym Kajtmazom a to dvakrát. Jeden boj bol víťazný, druhý prehral. Z oblasti Stará Mača bol neskôr privezený aj pes Rembo, ktorý bol v type Chajbara. Miška Iránec spomína, že tohto psa však na boje už nepúšťali, pretože ho priviezli ako 9 – 10 ročného, takže v Šikmente už ďalšieho bojovníka z vychýrenej oblasti bojovať nevideli. Starý Chajbar však zanechal v dušiach mnohých milovníkov psov s obrovským charakterom, hlbokú stopu, stal sa nesmrteľnou legendou.