Kynologie v Turkmenistánu

"alabaj, vlkodav"
Odpovědět
Uživatelský avatar
SAO
Vlastník fóra
Příspěvky: 401
Registrován: stř 15. lis 2017 20:27:25
Kontaktovat uživatele:

Kynologie v Turkmenistánu

Příspěvek od SAO » úte 28. lis 2017 6:23:14

https://m.ok.ru/dk?st.cmd=altGroupMedia ... n&tkn=6016

Veľkolepí velikáni Turkménsky alabaj, možno najstarší pes na svete, došlý do dnešných dní prakticky v pôvodnom stave. Vek plemena odborníci odhadujú rôzne – od 3 do 6 tisíc rokov. Sila, moc, istota, dôstojnosť – taký dojem vždy vyvoláva stredoázijský ovčiak. Je to spoľahlivý strážca najvyššej úrovni a zároveň nežný a oddaný priateľ. Jednoznačne to nie je pes pre každého. A nespočíva to iba v jeho rozmeroch. K tomu, aby ste správne vychovali alabaja, potrebuje od svojho majiteľa, pozornosť, trpezlivosť, vytrvalosť a lásku. Navzdory jeho hrozného výrazu, alabaj neuveriteľne jemne cíti náladu človeka a prinútiť ho podriadiť sa dá iba pri rešpekte k sebe samému. Pokiaľ nie ste si istí svojimi silami a možnosťami, tak vám to za to nestojí, aby ste alabaja chovali. No ak sa zaľúbite do tohto pozoruhodného plemena, dozvedajte o ňom trochu viac a pripravte sa na príchod nového plnohodntného člena rodiny, inak to s alabajom ani nebýva. Veľkolepí velikáni, s mäkkými mačacími pohybmi a drsným výrazom – sú jedným z najstarších plemien na svete. Stredoázijský ovčiak, turkménsky alabaj, tobet / v Kazachstane /, sagi čuponi / v Tadžikistane / buribossar / v Uzbekistane / – to znamená, že u tohto plemena sa môže vyskytovať viacero pomenovaní, čo je spojené s tým, že plemeno sa formovalo na rozsiahlych teritóriach, kde sa teraz nachádza niekoľko súčasných štátov. Pri zrode, formovaní a vývoja plemena sa podielali účastníci mohých národov, takže pričítať zásluhu iba niektorému jednému z nich, je jednoducho nekorektné. „Stredoázijský ovčiak“ v najväčšej miere odráža históriu pôvodu plemena, veď základný areál jeho výskytu je práve len Stredná Ázia. V širokom geografickom rozptýlení nie je typ plemena homogénny. V závislosti od odlišnosti oblastí a požiadavkov k štvornohým pomocníkom, vyskytujú sa ľahšie, drobné, pohyblivé a naopak väčšie, mocné psy. Obdobne sa to týka aj pokrývky srsti, v chladnejších oblastiach majú hustú srsť, v oblastiach s miernejšou klímou, sú prakticky hladkosrsté. No u všetkých sú všeobecne poznateľné črty. Je to sila, moc, spoľahlivosť, dostatočná zlostnosť, odolnosť.Tieto črty sa u psa / aziata / formovali cieľavedomo. Pastieri potrebovali spoľahlivého ochrancu a pomocníka. Pes musel byť chytrý, ostražitý, nebojácny A tiež skromný, nenáročný, veď podmienky, v ktorých predkovia súčasných aziatov museli pracovať, neboli zďaleka ľahkými, rozdiely teplôt, atmosferického tlaku, prenikavý vietor, to všetko nesmelo mať na psa žiaden vplyv. Pomocník pastiera musel ochraňovať stádo od dravcov a pri nutnosti ísť do stretu s vlkom. Psy, ktoré nezodpovedali požiadavkam, dávali preč. Do chovu zapájali len tie, ktoré zvládali svoje úlohy.Táto ľudová selekcia doviedla k výskytu svojrázneho plemena ako je stredoázijský ovčiak.Alabaj nie je plemenom pre slabochov.Je to silný, mocný pes, ktorý zároveň disponuje silným charakterom. Kúpiac si šteňa alabaja je potrebné ihneď pristúpiť k jeho výchove. V žiadnom prípade sa nesmie nechať tento proces niesť živelne, samospádom, pretože hlúpe návyky, ktoré sa zakorenia, môžu v budúcnosti spôsobiť vážne problémy. Nehľadiac na zdanlivú pomalosť, streoázijské ovčiaky vynikajú rýchlou reakciou. Vnímavé, nadelené, nevšedným intelektom, vyznačujúce sa dobrou pamäťou, takéto psy sa cvičia obstojne. Netreba však zabúdať na špecifiká / osobitosti / plemena. Alabaj vyšiel z podmienok, v ktorých bol nútený prijímať samostatné riešenia a preto automatické plnenie rozkazov sa od neho očakávať nedá. Aziat bude aj tak vždy hodnotiť situáciu po každý raz, kým príjme rozhodnutie. A.P.Mazorev si myslel, že najlepší stav s najčistejším plemenným typom sa skoncentroval v Tukménsku. Najlepšie turkménske psy boli hrubého, silneho typu, s krátkou, alebo strednou dlžkou hrubej, hustej srsti. Za hranicami bývaleho ZSSR, stredoázijský ovčiak, alebo ako ho turkméni nazývajú, alabaj, je rozšírený v Afganistane, Severnom Pakistane, Severných štátoch Indie, Východnom Iráne. V každom z tých regiónov, získalo plemeno svoje osobité črty, špecifické črty. Profesionálna práca s týmto plemenom sa začala iba od roku 1930. Pôvodne sa prepokladalo masové využitie alabajov na ochranu priemyselných a obranných objektov, ale táto práca nebola nikdy dokončená. Cvičenie stredoázijského ovčiaka potrebuje veľa času a trpezlivosti, ako aj hrdý alabaj potrebuje maximálnu vážnosť ku vzťahu k sebe. Z toho dôvodu sa v tejto oblasti používajú častejšie skôr iné plemená. Prvý štandard plemena „Alabaj bol zaznamenaný v 1989 roku. Plemenu bolo priradené číslo 355. V roku 1993 bol na jeho základe prijatý štandard plemena „Stredoázijský ovčiak“, ktorý existoval v nezmenenej podobe do roku 2010. V roku 2000 boli zaregistrované niektoré spresnenia týkajúce sa záhryzu a farby. V roku 2010 boli do štandardu zavedené spresnenia, ktoré o 5 cm zvýšili prípustnú výšku zvieraťa. Súčasné dané plemeno sa stalo mimoriadne žiadané v ochrannej sfére a preto je nutné čo sa týka výberu šteniat a ich výchove vznášať tvrdé požiadavky. Už je dokázané, že kvalita tohto plemena sa predáva geneticky a je doplnená správnou výchovou. Okrem toho v každom prípade sa preverujú bojové kvality všetkých psov, pretože tak ako pri ochrane stád a objektov nemôžu sa trpieť bojazlivé zvieratá. Pes musí vedieť odporovať hociktorému protivníkovi, vrátane toho dvojnohého. Na svete zostalo neveľa plemien, ktoré sa sformovali ako prírodné o to väčšia je zodpovednosť za ich zachovanie na zemi. Turkménsky alabaj je ako jedno z nemnohých plemien, ktoré prišlo do dnešných dní v pôvodnom stave. Najtvrdší výber počas niekoľkých tisícročí, vytvoril plemeno, zodpovedajúce potrebám a charakteru človeka. Tvorilo sa pre pomoc človeku pri práci a všetkou svojou dlhoročnou službou ľuďom si vyslúžilo právo na jeho dôstojné zachovanie. Marina Majorova-Ašchabat,Turkmenistan,Kynologia v Turkmenistane, zaslala F. I. Bolkunova. Preložil a spracoval B. Kopeliovič

Odpovědět

Kdo je online

Uživatelé prohlížející si toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 1 host